Karma je príležitosť k poznaniu, k praktikovaniu lásky a odpustenia. Karma je tiež príležitosť k pokániu, k zmazaniu minulosti, k vyrovnaniu sa s tými, voči ktorým sme sa možno v minulosti zachovali nepekne alebo sme im ublížili. Čo človek zaseje, to aj žne. Každá myšlienka, a každý náš čin má svoje následky. Nesmieme zodpovednosť za svoje činy.
Napríklad najistejší spôsob, ako sa po prevtelení stať členom nejakej konkrétnej rasy alebo náboženstva, je ten, že budete proti takýmto skupinám zaujatí. Nenávisť a zloba je najrýchlejším prostriedkom, ako to dosiahnuť. Stáva sa, že duša sa naučí milovať vtedy, až keď sa stane tým, kým najviac opovrhovala, aby mala možnosť zistiť aké je to byť v koži toho druhého. Je dôležité mať na pamäti, že karma je o učení a nie o treste. Naši rodičia a ostatní ľudia, s ktorými sme v styku, majú svoju vlastnú vôľu. Môžu nás milovať a pomáhať nám alebo nás nenávidieť a ubližovať nám. Ich voľba nie je vašou karmou. Ich voľba je prejavom ich slobodnej vôle. Aj oni sa učia. Stane sa, že duša si zvolí obzvlášť ťažký život, aby urýchlila svoj vývoj, alebo ako prejav lásky, aby mohla viesť, prípadne aby mohla dopomôcť niekomu v jeho raste. Ťažký život nie je trest, ale skôr príležitosť k rastu. ( Ako Baričák píše vo svojej knihe „Šlabikár šťastia“: „ Naše problémy sú rýchlovýťahmi k nášmu rastu.“). Akonáhle získame ponaučenie, je už ďalšie trápenie zbytočné, a to aj v prípade, že sme svoj karmický dlh zatiaľ nevyrovnali.
