Náš reálny svet, sa zdá byť veľmi ďaleko od dokonalosti. Máme pocit, že nešťastia, násilie, choroby a traumatické udalosti sa dejú akosi náhodne, nepredvídateľne a dejú sa neprestajne. Behom sekundy sa môže náš život ocitnúť v troskách. Iba na vesmírnej úrovni je všetko také, ako má byť – dokonalé. Náš fyzický život je ako javisko, na ktorom sa scenár neustále chaoticky mení. Keď účinkujúci odídu do zákulisia, chaos na javisku sa skončí. Účinkujúci si skladajú dole masky. Berú na seba svoju originálnu stálu podobu. Už nie sú tými postavami, ktoré dočasne stvárňovali. Naše fyzické telá sú meniacimi sa divadelnými postavami, a naše duše zase trvalými hercami. Na javisku môžu postavy v hre prežívať nešťastia, alebo aj smrť. No hercom sa v skutočnosti nikdy nič nestane. Pri pohľade na našu nesmrteľnosť, pri pohľade na večnosť, ktorá presahuje všetok čas, je všetko presne také, aké má byť.
