Carl Whitaker poukazuje na to, že manželstvo nie je len udalosť medzi dvoma jednotlivcami, ale aj medzi dvoma rodinami, ktoré prinášajú svoje hodnoty, presvedčenia a dynamiky do spoločného života. Každý partner v manželstve prichádza so svojím vlastným rodinným systémom, ktorý ho formoval a ovplyvnil. Tieto rodinné hodnoty, normy a presvedčenia často zohrávajú veľkú úlohu pri vytváraní konfliktov v manželstve, keďže každý partner sa snaží preniesť svoje vlastné hodnoty do vzťahu a odovzdať ich deťom.
Problémy začínajú, keď sa jeden z partnerov pokúša „prevychovať“ toho druhého alebo ho „zmeniť“ podľa svojich predstáv. Ak jeden partner začne voči druhému pristupovať ako k dieťaťu alebo rodičovi, prebiehajú vo vzťahu mocenské hry, ktoré vedú k narušeniu rovnováhy a spôsobujú konflikty. Takéto správanie môže viesť k tomu, že jeden partner sa začne správať ako rodič, čo môže spôsobovať frustráciu a pocity bezmocnosti u druhého. Na druhej strane, partner, ktorý sa cíti „prevychovávaný“ alebo kontrolovaný, sa môže správať ako dieťa, čo len zhoršuje tento vzorec.
Tento vzťah rodič-dieťa je často nevedomý a môže viesť k tomu, že jeden z partnerov začne vyhľadávať únik alebo útechu mimo manželstva. Hľadanie útočiska mimo vzťahu môže byť prejavom nespokojnosti a frustrácie. Často sa to prejavuje vo forme mimomanželského vzťahu (milenec alebo milenka), ale môže to zahŕňať aj iné formy úniku, ako sú alkohol, hazardné hry alebo iné závislosti.
V takomto prípade nie je problém len v konkrétnom správaní jednotlivého partnera, ale v celkovej dynamike, ktorá vzniká zo vzorcov správania, ktoré boli nastavené v pôvodnom rodinnom systéme. Tieto vzorce môžu byť nevhodne prenesené do nového vzťahu, čo spôsobuje napätie, konflikty a frustráciu.
Aby sa predišlo týmto problémom, je dôležité, aby obaja partneri vo vzťahu prijali rovnocennosť, rešpektovali navzájom svoje hodnoty a rozdiely a pracovali na tom, aby neprejavovali tendencie prevziať rolu rodiča alebo dieťaťa, ale radšej sa správali ako dospelí rovnocenní partneri.
