Prijatie minulosti je kľúčovým krokom k vnútornej slobode a schopnosti naplno žiť v prítomnosti. Ak sa človek rozhodne zavrhnúť svojich rodičov kvôli ich minulosti alebo rozhodnutiam, ak sa hnevá na nich alebo ich nenávidí, zadržiava sa v neviditeľnom vzťahu s týmto rodičom. Týmto spôsobom je stále s ním spätý, aj keď sa môže zdať, že sa od neho emocionálne vzdialil. Takýto vzťah však nie je skutočne vzdialený, a preto sa človek nedokáže plne odpútať. Nedokáže si vytvoriť plnohodnotný vzťah s inou osobou, a tým pádom sa mu ťažko vytvára aj stabilný vzťah v partnerstve.
Keď človek neprijme svojich rodičov, znamená to, že sa nikdy nebude môcť stať vnútorne vyrovnaným a bude navždy nosiť so sebou tieto nevybavené emócie. Tento neuzavretý vzťah s rodičmi, aj keď na povrchu môže vyzerať ako vzdanie sa ich, zanecháva človeka vo vnútornej nespokojnosti a ťažkostiach, ktoré ho budú sprevádzať vo všetkých oblastiach života. Takýto človek často cíti, že sa nemôže realizovať ani v profesionálnom živote, ani v osobnom, pretože vnútorné prepojenie s odmietnutými rodičmi bráni jeho úplnému rozvoju.
Prekážkou k prijatiu rodičov je často odsudzovanie ich činov z minulosti. Môže ísť o rozhodnutia, ktoré urobili, alebo spôsoby, akými sa správali v detstve či aj v súčasnosti. Tento postoj odmietania vedie k tomu, že človek sa stáva niekým, kým nikdy nechcel byť. Mnohokrát sa v živote dopustí rovnakých chýb, ktoré v minulosti sám odsudzoval, čím sa tieto nevyrovnané pocity ešte prehlbujú.
Prijatie rodičov takých, akí sú, je jediným riešením. Prijatie neznamená súhlas so všetkým, čo sa stalo, ale ide o schopnosť vidieť a akceptovať ich takých, akí boli. Niekedy to práve ťažký osud, ktorý človek prežil v detstve, dá človeku silu do ďalšieho života. Čím viac sa človek utápa v minulosti, tým viac sa bráni budúcnosti. Spomínaním na ťažkú minulosť sa nič nezmení. Jediné, čo dosiahneme, je, že si túto minulosť neustále vťahujeme do života a bránime si tak posunúť sa ďalej.
Ak sa však dokážeme pozrieť na svoju minulosť a povedať si: „Áno, bolo to ťažké, ale nemôžem to zmeniť. Napriek tomu sa rozhodnem urobiť zo svojho života niečo dobré,“ môžeme začať žiť v prítomnosti a otvoriť sa budúcnosti. Tento postoj je oslobodzujúci, pretože prestaneme byť väzňom minulosti a začneme tvoriť svoju vlastnú cestu, nezávislú na tom, čo sa stalo predtým.
Rodinné konštelácie sú úžasná metóda, ktorá nám umožňuje nie len pochopiť, ale aj precítiť, čo sa deje v našich rodinných systémoch. Každé konanie má svoj dôvod, a prostredníctvom tejto techniky sa odkrývajú skryté väzby, ktoré nás ovplyvňujú. Práve v tomto procese môžeme objaviť skutočné príčiny našich neúspechov a problémov v živote. Ak dokážeme tieto príčiny prijať a pochopiť, môžeme konečne začať liečiť svoje zranenia a vytvárať nový, vyvážený život.
