Prečo v rodinných systémoch prichádza k vylúčeniu osoby? Čo ľudia vytesňujú, čoho sa boja? Nezhody vznikajú v dôsledku porušovania morálnych zásad spoločnosti a rodiny, a ľudia majú tendenciu vylúčiť a vytesniť niečo, čoho sa obávajú, prípadne niekoho alebo niečo nepoznané. Ak sa v osude človeka objaví niečo obtiažne, hľadá východisko. Pre mnohých je východiskom útek, prípadne pasivita. Takéto situáciu vždy zanechajú na človeku stopu a nie len na ňom, ale aj na jeho deťoch a ostatných potomkoch. Trauma je pre človeka veľmi silný a stresujúci zážitok, kedy mu žiadnej jeho jednanie neprináša úľavu, a akékoľvek rozhodnutie alebo akákoľvek činnosť neprináša požadovaný účinok. V takejto situácii človek zmobilizuje všetky svoje sily, aby sa s ňou vyrovnal. Ak sa napriek všetkej snahe nepodarí situáciu vyriešiť, vzniká šokový stav, ktorý sa prejavuje nepriaznivou reakciou organizmu a celkovým útlmom všetkých jeho funkcii. Človek sa cíti otupelo. Ak aj nebezpečie pominulo, napriek tomu zostáva v organizme napätie. Trauma naďalej zostáva v tele a v celom nervovom a energetickom systéme. Človek sa môže určitú dobu nachádzať v akomsi stave útlmu a omráčenia, pritom navonok vedie normálny život. Napriek tomu dochádza postupne k potlačovaniu všetkých vnútorných pocitov. Táto schopnosť organizmu pomáha človeku vysporiadať sa s traumou a vlastne mu pomáha prežiť. Mnoho krát v človeku prebieha takýto nevedomý proces celé roky. Potláča dlhodobo väčšinu pocitov – takto vzniká vylúčenie. Traumatizujúca udalosť sa vytesňuje do nevedomia, avšak stále pôsobí vo vnútri človeka a v celom jeho rodinnom systéme. Je to časť osobnosti, ktorú sme vytesnili. Táto osobnosť v nás ale stále žije a vytvára v živote veľa rozporov, konfliktov a niekedy dokonca vyvolá ochorenia. Keby bola trauma neustále prítomná v psychike človeka, nedokázal by fungovať, pretože traumatický zážitok bol príliš silný a bolestivý. Preto sa traumatický zážitok oddelí, aby nezasahoval do života. Toto vytesnenie, vylúčenie predstavuje časovanú bombu. Človek zvykne prehnane reagovať na mierne podnety. Traumatický zážitok pomaly ničí človeku život a psychické zdravie, naďalej v ňom pôsobí a vťahuje jeho rodinu, kolegov, priateľov do nových konfliktov. V skutočnosti má človek konflikt sám so sebou. Naše psych. traumy sú často opakovaným traumatických situácii zo života našich predkov. Takéto informácie sa nachádzajú v energetickom poli rodu. Žiadna trauma neprebieha v človeku bez stôp. Vojny, prírodné katastrofy, fyzické, psychické násilie, nehody zanechávajú v duši človeka hlboké rany. Zostávajú v rodovom polia predávajú sa z generácie na generáciu. Pokiaľ človek neprešiel všetkými fázami straty a naďalej je v depresii, potom trauma nie je ukončená. Príznakom ukončenia, je vnímanie straty ako určitej životnej etapy, príznakom sú plány do budúcna, pocit bezpečia a opory v živote a pozitívne emócie. Toto je možné dosiahnuť až ak človek dokáže prijať traumatickú udalosť bez hnevu, sťažností, až ak človek dokáže vnímať túto udalosť ako skúsenosť a súčasť života.