Každý človek sa rodí do inkarnácie sme na Zem, s určitým hlavným plánom duše, ktorý obsahuje najdôležitejšie životné úlohy. Je ale veľmi dôležité vedieť, že sa pre tento plán rozhodol každý jedinec sám a dobrovoľne. Plán bol zostavený v duchovnom svete na základe skúseností dotyčnej duše, a slúži duši k tomu, aby sa cez konkrétny život (inkarnáciu) posunula vo svojom vývoji o ďalší krok vpred. Podľa tohto hlavného plánu duše vzniká konkrétna cesta duše pre daný ľudský život. Tento hlavný plán duše obsahuje niekoľko hlavných skúseností a skúšok, ktorým sa duša nemôže vyhnúť. Preto život inkarnovanej duši na Zemi mnoho krát vypadá ako jazda vlakom z bodu A, do bodu B. Kým sa jedinec dostane do bodu B musí prejsť niekoľkými medzistanicami, inak povedané, medzistanice predstavujú pre dušu menšie, či väčšie životné úlohy, ku ktorým sa vopred zaviazal. Keď tento náš vlak zastaví, na niektorej zo staníc, musíme buď absolvovať osobnú lekciu, úlohu (“vzdelávanie“), alebo splniť nejaké poslanie v službe druhým. Samozrejme, môžeme svoju vopred naplánovanú úlohu odmietnuť, čo má však za následok iba to, že „zídeme z cesty“ a musíme ísť inokadiaľ. Nie je to celkom šťastné riešenie , pretože úloha, ktorej sme sa snažili vyhnúť, sa k nám aj tak s istotou vráti v niektorej z nasledujúcich staníc, buď v tomto, alebo v nasledujúcom živote. Presne z tohto dôvodu sa vlastne nemôžeme nijako vyhnúť svojmu vlastnému „osudu“, avšak kedykoľvek sa môžeme rozhodnúť, akým spôsobom a ako rýchlo splníme tieto vopred naplánované úlohy.
Tieto jednotlivé úlohy, ktoré by sme mali plniť na ceste inkarnácie svojej duše, tvoria naše osobné poslanie – našu životnú úlohu. Autorka knihy Bernadette von Dreien, v knihe „ Christina – vize dobra“ (str. 16) , píše slovami svojej dcéry Christiny : „ Je dôležité vedieť, že plán duše v sebe nikdy nezahrňuje aspekty, ktoré by pre človeka boli nerealizovateľné. Znalosti, talenty a cnosti (každého človeka) pomáhajú plniť základné úlohy. Preto je dôležité rozpoznávať a využívať svoje vlastné schopnosti a svoje nadania. U mnohých ľudí sa ich poslanie skladá z niekoľkých samostatných misií, ktoré prebiehajú buď za sebou, alebo paralelne. Niekto môže mať od narodenia úlohu naučiť sa sebaláske. Táto úloha ho sprevádza počas celého života. Neskôr sa k nemu môžu pridať ďalšie „ misie“ a životné úlohy. Hore (v duchovnom svete) sa rozhoduje, či tieto úlohy budú spojené aj s inými ľuďmi. Keď sa človek pohybuje v prúde života a naplňuje svoje poslanie, potom sa zhora všetko odvíja a prepojuje tak jasne, že riešenie naplánovaných úloh prebieha ľahko. “
Úlohy ktoré sme si zvolili pred svojou inkarnáciou, nás zvyčajne sprevádzajú od narodenia až do konca nášho života – alebo aspoň dovtedy, kým nie sú všetky úplne vyriešené. Ak sme si napríklad zvolili za cieľ získať viac znalostí v určitej oblasti, alebo viac rozvinúť nejaký svoj talent, budeme sa na svojej ceste veľmi často stretávať so situáciami, v ktorých tieto talenty budeme môcť rozvinúť. Tie najhlavnejšie úlohy však prídu do nášho života až keď budeme na tieto úlohy pripravení, až keď budeme dostatočne zrelí a pripravení ich splniť. Iste chápete, že všetko toto naplánovať si vyžaduje od našich duchovných sprievodcov obrovský logistický výkon. Všetko v našom živote je sprevádzané neuveriteľnou synchronicitou a úžasným spôsobom veci a udalosti navzájom harmonicky ladia. Môžeme tomu trochu napomôcť, ak by sme dokázali do udalostí nezasahovať rozumom a skôr sa riadili viac svojou intuíciou.
