Pre dieťa je vnútorný emocionálny kontakt s rodičom snáď to najdôležitejšie. Rodič z rôznych dôvodov môže byť nedostupný, uzavretý ( takúto dynamiku často vidíme pri riešení vzťahov na seminároch rodinných konštelácii). V rodinných konšteláciach vyplávajú na svetlo sveta aj dôvody narušených vzťahov. Keď je rodič emocionálne neprítomný, dieťa postupne stráca pocit bezpečia. Začína chápať, že sa na rodiča nemôže spoliehať. V určitej fáze deti začínajú hľadať príčiny takého to správania rodičov v sebe, ale nastane okamžik, kritický bod, keď si dieťa uvedomí, že sa k rodičom jednoducho nedostane. Začne pociťovať zúfalstvo, sklamanie, zlosť a pomaly stráca k rodičom rešpekt a úctu. Na druhej strane aj rodič necíti vo vzťahu s deťmi blízkosť. Ak zlyhajú všetky pokusy o nastolení blízkosti, pre psychické bezpečie dieťaťa by bolo bezpečnejšie, keby sa túžby po blízkosti zbavil. Sú to náročné situácie, kedy v konšteláciach vidieť, že rodič nemohol dať dieťaťu viac, ako doteraz dostalo. Rodič zvyčajne v takýchto situáciach býva spojený so svojim vnútorným svetom plným bolesti. Takýto rodič, napriek starostlivosti o dieťa, nedokáže dieťaťu dať emocionálne uspokojenie, pretože všetkú svoju energiu venuje svojej bolesti, prípadne jej vytesneniu. Potláčanie pocitov vždy berie človeku obrovské množstvo energie.
