Jednou z hlavných motivácii duše k plánovaniu inkarnácii býva služba ostatným. Je to akési vyjadrenie „Jednotného vedomia“, ktoré je pre dušu v nefyzickom svete prirodzené. Aj keď to mnohí ťažko dokážu pochopiť, vo vesmíre sa nachádza iba jeden „Zdroj“, z ktorého všetci pochádzame. Ak si napríklad vy a ja na úrovni duše ( keď sme „doma“) plánujeme spoločný život, dokážeme vnímať, že ja som vy, a vy ste ja. Na tejto vyššej úrovni skutočne duše chápu, že sme jeden súčasťou toho druhého. Preto sa môžeme na službu ostatným pozerať ako na akúsi „skratku“ k rastu duše. Je preto veľmi pravdepodobné, že ľudia, ktorí nás v živote najviac skúšajú, ktorí nám ublížili, to robia na náš príkaz – ako službu. Čítala som krásnu kazuistiku v knihe „Tvořivé plány duší“, od R.Schwartza, kde bol popísaný osud dvoch dievčat, ktoré vychovával otec sám (mama im zomrela, keď boli malé). Otec sa po smrti manželky stal alkoholikom. Samozrejme, že keď dievčatká vychovával otec alkoholik, už v detstve im začali vznikať rôzne traumy a bloky. V dospelosti si jedna z nich prišla riešiť na hypnotický regres svoj život, svoj zlý vzťah k mužom, a chcela nájsť príčiny . V regrese si uvedomila, pochopila a precítila, že už pred narodením vedeli, že otcovi alkoholizmus nedovolí, aby bol tak milujúcim a starostlivým rodičom, akým by mal byť. Dievčatá si ho však nevybrali za svojho otca n a p r i e k jeho alkoholizmu, ale p r á v e preto. Mali jednoducho pocit, že táto skúsenosť im pomôže v ich duchovnom raste.
