Kazuistika: Uzdravenie cez regresnú terapiu
Jedného letného dňa prišla na hypnotickú regresiu klientka, ktorá chcela pochopiť hlboké korene svojho presvedčenia, že je neobľúbená a neľúbená. Hneď na začiatku regresie sa jej v mysli ozvala veta: „Nikto ťa nechce.“
Vzápätí sa jej vynoril obraz z ranného detstva – detský domov, kam bola umiestnená priamo z pôrodnice. Klientka vedela, že je adoptovaná, no na toto obdobie si nepamätala. Počas regresie však jasne videla postavu vychovávateľky, ktorá jej ako približne dvojročnému dieťaťu pravdepodobne adresovala tieto slová.
Keď sme sa v regresii posunuli ďalej, objavili sa jej spomienky na manželské páry, ktoré si ju brali v domove na ruky, ale nakoniec si ju nevybrali k adopcii… znovu a znovu zažívala pocit opustenia a nechcenia. Videla však aj okamih, keď pre ňu napokon prišli jej adoptívni rodičia.
Následne sa ponorila ešte hlbšie – do spomienok na svoju biologickú matku. Jediný obraz, ktorý sa vynoril, bol pocit v maternici, kde vnímala matkinu negatívnu emóciu z neplánovaného tehotenstva – opätovne pocit, že je neľúbená.
Na moju otázku, či je ochotná ísť ešte ďalej, do dávnejších životov, odpovedala súhlasne.
Vtedy sa pred ňou rozvinul úplne nový príbeh: ocitla sa na anglickom vidieku ako muž, ktorý pracoval na stavbe chrámu. Trpel bolesťami rúk a v spomienkach videla, ako ich mal neustále obviazané bielymi handrami. Žil usporiadaným životom s rodinou, no v jednom bode jeho žena a dcéra odišli na dlhšiu cestu, z ktorej sa už nikdy nevrátili. Táto strata ho úplne zlomila – prepadol alkoholu a zvyšok života strávil sám so synom. Nakoniec skončil ako alkoholik v krčme, kde aj zomrel.
Nečakaný fyzický účinok regresie
Nasledujúci deň ma klientka prekvapila telefonátom – s nadšením mi oznámila, že ju prestala bolieť ruka. Spočiatku som nerozumela, prečo mi to hovorí, až keď mi vysvetlila, že bola práve PN kvôli bolestiam ruky, mi došlo, aké spojenie môže mať táto bolesť s jej minulosťou.
Hoci jej pôvodným cieľom regresie bolo riešiť pocit neobľúbenosti, regresná terapia nečakane pomohla aj na fyzickej úrovni. Zdá sa, že len samotné rozpamätanie sa na udalosť z minulého života môže viesť k spontánnemu uzdraveniu.
V nasledujúcich dňoch mi ešte s radosťou písala, ako sa jej zmenila dynamika s ľuďmi – zrazu sa jej prihovárali okoloidúci a aj ona sama bola otvorenejšia voči okoliu.
Akoby jej duša pochopila opakujúci sa vzorec opustenia, ktorý sa tiahne cez minulé životy aj ranné detstvo. A toto hlboké precítenie a uvedomenie prinieslo do jej života zásadný obrat.
