Rodíme sa s krásnou, skutočnou spomienkou na náš domov, na nádhernú dimenziu, ktorú sme práve opustili, aby sme mohli znova vstúpiť do fyzického tela. Máme obrovskú schopnosť prijímať a dávať lásku, máme schopnosť naplno prežívať prítomný život. Keď sme deťmi, nerobíme si žiadne starosti s minulosťou, a ani s budúcnosťou. Dokážeme naplno a spontánne prežívať prítomný okamžik. No už v dobe, keď sme deťmi, začína útok na našu myseľ. Rodina a spoločnosť nám vštepujú spoločenské, kultúrne a náboženské hodnoty a názory, ktoré potlačujú naše vrodené poznanie. Spoločnosť aj kultúra nás môžu tiež učiť nebezpečným nepravdám. Svet sám, ktorý sa momentálne neodvratne ženie do záhuby je toho dôkazom. Ak by sme našim deťom dovolili, mohli by nám ukázať ako z toho von. Je toho veľmi veľa, čo sa musíme od našich detí naučiť skôr, než to sami zabudnú. Aj v tomto, a rovnako aj v našich ostatných životoch , sme boli deťmi. Vedeli sme, čo bolo treba, ale zabudli sme to, a tak, aby sme mohli zachrániť nie len sami seba, ale aj náš svet, musíme si znova spomenúť. Musíme odvážne prekonať následky vymývania svojich mozgov, ktorého následkom je smútok a zúfalstvo. Musíme znovu obnoviť svoju schopnosť milovať a radovať sa. Musíme v sebe objaviť ľudskosť, ktorá v nás bola, keď sme ešte boli malí.
