Brian L. Weiss: „Jen láska je skutečná“ (Metafora, ISBN 978-80-7359-102-1, str.37-38)
Po niektorom z mojich seminárov mi jedna účastníčka rozprávala úžasný príbeh. Už od obdobia, keď bola malá, sa jej stávalo, že keď nechala ruku spustenú cez peľasť postele, uchopila ju nejaká iná milujúca ruka a to ju ukľudnilo, keď sa bála alebo pociťovala úzkosť. Často, keď sa jej ruky zošuchla cez peľasť postele náhodou, a to uchopenie ju prekvapilo, reflexívne ucukla, a tým sa vždy stisk prerušil. Vždy vedela, kedy sa má za rukou natiahnuť a nechať sa ukľudniť. Počas dospievania samozrejme ruka zostávala. Vydala sa, ale nikdy o tomto zážitku manželovi nepovedala, pretože jej pripadal detinský. Keď čakala prvé dieťa, ruka zmizla. Chýbala jej tá milujúca a známa spoločníčka. Nikdy ju nik nevzal za ruku takým nežným a ukľudňujúcim spôsobom. Narodilo sa jej dieťa – krásna dcérka. Chvíľu po pôrode, keď už spolu ležali v posteli, ju jej dcérka chytila za ruku. Náhle a silné poznanie toho starého známeho pocitu sa jej rozlialo po celom tele a mysli. Jej ochrankyňa sa vrátila. Vykríkla šťastím a cítila obrovský nával lásky a spojenia, o ktorom vedela, že existuje ďaleko za hranicami fyzického…“
