V partnerskom vzťahu je najdôležitejšia oddanosť, no rovnako dôležité a potrebné je aj nastavenie hraníc každého z nich. Šťastie v partnerstve dosiahne pár, pokiaľ sa žiadny z nich nesnaží ovládnuť toho druhého. Ak sa jeden z partnerov správa voči druhému nadradene, je to neklamné znamenie, že medzi nimi neexistuje vzájomná úcta. Šťastie, je totiž založené na vzájomnej úcte a rovnocennosti. Aby sa vzťah ďalej vyvíjal zdarne, potrebuje niečo viac. Tým „viac“ zvykne byť narodenie potomka, môže to byť aj spoločné podnikanie, prípadne nejaká tvorivá činnosť. Toto zaručí spoločný pohľad do budúcnosti, a teda partnerský vzťah nestagnuje, ale neustále sa vyvíja. Pohľad do budúcnosti je nevyhnutnou podmienkou dynamiky partnerského vzťahu. Muž a žena sú v manželstve rovnocenní (teda tvrdenie, že žena sa má opierať o muža nie je správne). Akékoľvek vzťahy sú postavené na nevedomej rovnováhe dávania a brania. Muž dáva s láskou, žena s láskou berie, niečo pridáva a vracia s láskou naspäť. Ak partner s láskou berie aj dáva, vzťah naberá na obrátkach, energia nestagnuje. Stáva sa, že niekto vo vzťahu dáva toľko dobrého, potrebného a dôležitého, že mu to partner nikdy nemôže splatiť. Pre obdarovaného sa tieto dary stávajú neúnosným bremenom, vznikajú výčitky, podráždenosť a hnev. Partner môže nadobudnúť dojem, akoby sa vo vzťahu dusil. Vo vzťahu to začne škrípať, a partner, ktorý nadmieru dostáva, má potrebu sa vymaniť zo vzťahu. Často nadobudne potrebný odstup nájdením mimomanželského vzťahu, čím získa potrebný odstup ( a samozrejme mu takýto čin aj zdvihne sebavedomie) ale všetci vieme, že takéto riešenie je veľmi nešťastné.
