Rodinné systémy fungujú podľa hlbokých zákonitostí, ktoré zabezpečujú rovnováhu a kontinuitu. Ak sa v rodine odohrá tragická udalosť, často dochádza k nevedomému spojeniu medzi obeťou a niektorým z potomkov. Tento potomok môže na seba prevziať rolu obete, čím sa systém snaží zabezpečiť, aby sa na danú krivdu nezabudlo.
Podľa systémového princípu platí, že všetko, čo sa v rodine stalo, musí byť uznané, prijaté a vyrovnané. Ak k tomu nedôjde a pôvodní aktéri (tí, ktorí krivdu spôsobili) nepriznajú svoju vinu ani neprijmú dôsledky svojich činov, často ich osud preberajú ďalšie generácie. Namiesto zmierenia však tento proces vedie len k ďalšiemu utrpeniu, pretože sa odohráva na nevedomej úrovni.
V mnohých rodinách sa cyklicky opakujú podobné osudy – nespracované traumy, nesplatené dlhy či nevyriešené konflikty sa prenášajú z generácie na generáciu. Metóda rodinných konštelácií umožňuje odhaliť tieto skryté dynamiky a priniesť do systému uznanie a porozumenie. Zaujímavosťou tejto metódy je, že klienti často netušia o hlbokých súvislostiach vo svojom rodinnom príbehu, no napriek tomu sa v konšteláciách intuitívne ukazujú.
Na rozdiel od tradičných psychoterapeutických prístupov, kde sa pracuje najmä na úrovni racionálneho pochopenia, v rodinných konšteláciách dochádza k precíteniu na hlbokej úrovni. Tento proces nevyžaduje aktívnu prácu na sebe – paradoxne, najlepším prístupom je jednoducho „nič nerobiť“ a dovoliť systému, aby sa sám usporiadal do rovnováhy.
