Pokiaľ sa v rodinnom systéme  niekto odchýli od rádu duše, alebo sa láska vnútorného dieťaťa snaží nevedomým prevzatím osudu odčiniť  niečiu vinu, človek môže ochorieť, alebo sa mu v živote nemusí dariť tak, ako by sám chcel. Uzdravenie je cesta k tomu, čo sa dakedy stratilo alebo zamlčalo, či potlačilo. Choroba veľmi často predstavuje niečo nepoznané, čo v rodinnom systéme dlhodobo nenašlo  uznanie, a tak stratilo svoje miesto v systéme. Choroba a nezdary sú teda tým, čo sa nachádza v energetickom poli rodiny, ale nebolo prijaté v rodinnom systéme, v rode, a tiež ani samotným klientom, ktorý prišiel riešiť svoj problém alebo ochorenie. Najdôležitejšie je, aby si človek našiel svoje správne miesto v rodinnom systéme, a tiež aby umožnil ostatným, byť v súlade so svojim osudom. Metóda rodinných konštelácii umožní klientovi zbaviť sa dávnych rozporov, zmieriť sa vo svojej duši s tým, čo sa zdalo byť nezmieriteľným, dokáže klientovi pochopiť a prijať nadradené postavenie predkov, ponechať im ich vlastnú vinu a niesť svoj vlastný osud. Ako na to?

  1. Je nutné pochopiť kedy, a za akých okolností sa približujeme nevedomky láske vnútorného dieťaťa. Prevažne to bývajú situácie, kedy berieme na seba viac, než  máme, alebo zaujímame v rodine miesto, ktoré nám nepatrí. V týchto situáciách choroba, alebo problém stále zostáva v energetickom poli  človeka, a je potrebné sa na problém, či chorobu pozrieť ( metóda rodinných konštelácii je pre toto „pátranie“ veľmi vhodná). Aj keď je to pre veľa klientov bizarná predstava, vhodné je tento problém, či ochorenie prijať. Mohla by to byť príležitosť k zmene v systéme, a vo vlastnom energetickom poli, pretože čo je prijaté, môže ustúpiť a prestane sa prejavovať v živote človeka.
  2. Je nutné súhlasiť s tým, čo „je“, so životnou situáciou, s osudom a okolnosťami. Odsúhlasiť to, čo je, aj ak to zrovna nie je, to, čo chceme nie je slabosťou, ale súhlas skôr dáva človeku silu. Zmena vždy začína prijatím reálnej situácie a okolností.
  3. Osoba, ktorá sa neustále sťažuje, obvykle vyžaduje od života a ľudí vo svojom okolí pozornosť, starostlivosť, peniaze, prácu, lásku, podporu… Koho vo svojich požiadavkách hľadá? Rodiča. Kto neustále niečo vyžaduje? Dieťa. Dospelý človek, ktorý sa oddelil s láskou od svojich rodičov, nebude požadovať od ostatných, aby uspokojovali jeho potreby.
  4. Vidieť a zároveň rešpektovať ostatných členov rodiny a predkov. Láska vnútorného dieťaťa je zameraná na udržanie puta s vlastným rodom. Uzdravenie predstavuje dospelosť, pričom človek prekračuje hranice stanovené rodinným systémom. Mnoho krát práve tento krok predstavuje cestu k riešeniu. Predkovia mohli byť zapletený do rôznych ťažkostí. Čokoľvek sa rodinným predkom stalo, akékoľvek udalosti sa odohrali, akékoľvek ťažké činy sa udiali, predkovia si zaslúžia rešpekt a úctu.
  5. Zmena k lepšiemu nastáva, pokiaľ sa spojí v systéme to, čo bolo prerušené. To je možné len z pozície úcty k osudu predka, bez posudzovania, odsudzovania, popierania, arogancie a rozhorčenia. Spojenie a prijatie je možné iba vtedy, ak je človek schopný prestať rozlišovať čo je dobré, a čo zlé. Zmeny len málo kedy prebiehajú hladko, pretože so zmenami je spojené odmietnutie zaužívaných názorov a presvedčení.  Najťažšie je vzdať sa svojich predstáv o vlastnej moci, o kontrole nad životom a ilúziou, že všetko môže byť inak.